A je to tu. Kríza! Priaznivci štátnych zásahov jasajú a vykrikujú:"Trh zlyhal, trh zlyhal! Štát nás zachráni! Plaťme dane!" Pri letmom pohľade sa môže zdať, že majú pravdu - chamtiví biznismeni napožičiavali množstvo peňazí, až sa im to všetko vymklo z rúk a popadalo ako domčeky z kariet. Krivých kariet.
Ale pri bližšom pohlade odhalíme úplne iné príčiny. Pozrime sa najskôr na tento obrázok.
Rok 2001 bol v USA poznačený ekonomickým marazmom - 9/11, Dot-com bubble a ďalšie udalosti zrazili rast HDP k nule a práve nastupoval Bush, aby ukázal, že to s ekonomikou vie. Nastala klasická reakcia systému centrálneho bankovníctva - FED postupne znižoval úrokovú mieru až k jednému percentu, kde sa HDP konečne chytilo a začalo vykazovať rast.
Hurá! Hrdinskí bankéri a vláda to opäť dokázali, nakopli neschopný trh a spustili rast.
Ako funguje vlastne fixovanie úrokovej miery? Predstavme si najskôr situáciu, keď neexistuje CB, resp. CB fixuje úrokovú mieru na úrovni tržnej miery (prakticky nemožné). Subjekt A ma 100 peňazí, za ktoré si môže kúpiť fľašu whisky dnes, alebo v budúcnosti. Subjekt B nemá skoro nič, ale má obrovskú chuť na whisky práve teraz. Subjekt A sa rozhodne odložiť pitie o rok - túto obetu si ocení poplatkom (úrokom), ktorý mu B zaplatí, pretože chce konzumovať teraz. Dohodnú sa na úrokovej miere X a všetci sú šťastní.
A teraz vstupuje CB - skresá úrokovú mieru na 0,5X, pretože sa zdá, že ekonomika je slabá a pije sa málo whisky. Samozrejme, B si požičia od CB, takisto ako C, ktorý predtým nepociťoval až taký smäd a nebol ochotný zaplatiť X, ale 0,5X zaplatí rád, tak ako páni D a E. Predaj whisky rastie, ekonomika sa vzmáha. Chudák A má smolu, jeho peniaze za úrok X nikto nehce. A nie je sám - jeho kamaráti tiež prestali šetriť, pretoože ich peniaze nikto nechce, radšej spotrebovávajú. Ale čo to - do ekonomiky sa nasávajú ďalšie a ďalšie peniaze a obchodníci zvýšia cenu whisky na 105 - inflácia akceleruje o mieru U. To znamená, že teraz už A a jeho kamaráti nie sú ochotní požičať ani za pôvodné X, pretože by kvôli inflácii prerobili - požadujú úrok X+U. CB však stále drží mieru 0,5X. Nožnice medzi tými, ktorí si chcú požičať a tými, ktorí sú ochotní požičať, sa stále viac roztvárajú. Fixovaná a trhová úroková miera sa od seba vzďalujú. Inflácia akceleruje. Bankový systém sa rozpadá.
Záchrana je jediná - zvýšiť fixovanú úrokovú mieru späť na trhovú úroveň. Ale pozor - už to nie je x ako kedysi, už je to X+U. Krízu sa podarí odvrátiť, hoci ekonomika poskakuje, ako keď sa eskimák pokúša riadiť ťahač.
No a niekedy sa ju odvrátiť nepodarí....
21. 9. 2008
Trh zlyhal?!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
15 komentárov:
Hm, povedzme. Ale čo to má do činenia so súčasnou krízou?
vsetko...CB fixovanim urokovej miery narusa trh uverov a hoci sa to snazi neskor zachranit, nie vzdy sa to podari - take je zhrnutie
"CB fixovanim urokovej miery narusa trh uverov"
Čiže celá tá kríza vôbec nemá do činenia s housing bubble (Bushova "ownership society") a s tým, ako finančné inštitúcie hromadne dávali hypotéky, pri ktorých bolo jasné, že nebudú splatené a potom na ich základe vydávali bullshitné MBS?
Apropos, aká je trhová úroková miera?
Isteze ma. Ale nie je to pricina, ale ohnivko v retazi dosledkov
trhova urokova miera je taka, ktoru si subjekty navzajom dohodnu, bez ovplyvnenia nejakou urokovou mierou, ktoru si rada CB dohodla niekde pocas pitia kavy na zaklade ich modelu (v lepsom pripade)
Urokova miera stanovena centralnou bankou je len poplatok za vydavanie novych penazi. Ak CB znizi svoj urok pod trhovu hranicu, snazi sa len prilakat kupcov na svoj lacnejsi tovar, ergo pumpuje do obehu nove peniaze. Ano, rozbieha to do istej miery inflaciu, ale tiez startuje poskytovanie uverov tymi, ktori zoberu lacne peniaze z CB a posuvaju ich dalej so svojou marzou. Nie kazdy akter na trhu moze ist ziadat o pozicku CB, pretoze ta poziciava len bankam. V tom je zakladna chyba tohto komentara, ktory zanedbava informacnu asymetriu a segmentovanost na trhoch.
Iste ze CB poziciava len bankam a nie jednotlivcom, ale banky tie peniaze opat posunu bud dalsim bankam, alebo uz priamo jednotlivcom, takze peniaze sa dostanu do systemu tak ci tak
"Peníze se dostanou do systému tak jako tak....", ale před tím jste tvrdil, že problém je fixace úrokových měr CB, která narušuje trh úvěrů, a ne to, že se dostanou peníze do systému.
uvery su o tom, kolko penazi sa "nasaje" do ekonomickeho systemu - pokial je tento proces prirodzeny, je to v poriadku, pokial sa CB umelo snazi zvysit pocet uverov=natlacit viac penazi do systemu, vznika nerovnovaha - uvery a objem penazi v systeme su si velmi blizko
koniec by som zmenil nasledovne:
Kedze subjekty A,B,C,D motivovane nizkym urokom a sirokou ponukou whisky zacali pit whisky ihned a nie o rok, zacali slopat o sto sest az o rok, ked bolo treba splacat, vsetci zistili, ze ked kvoli chlastu prisli o pracu, nemaju ako splatit urok a cely system bol zalozeny na prislube cloveka zavisleho na whisky, ktory slubil ze o rok URCITE bude mat dost penazi...A nastalo krute vytriezvenie..
A vlada namiesto toho aby takemuto
problemu do buducnosti zabranila, snazi sa ludom naliat na sekeru, aby pokracovali v este vacsej zavislosti a to v tej podobe ze zachrani banky aby mohli na tu whisky dalej poziciavat..
Sad but true
Citat: ,,Priaznivci štátnych zásahov jasajú a vykrikujú:"Trh zlyhal, trh zlyhal! Štát nás zachráni! Plaťme dane!"
Chcem vidiet toho blazna co jasa a vykrikuje: Platme dane...
trosku od veci... :-)
to "platme dane" malo byt ironicke, pretoze by to malo logicky nasledovat za "stat achran nas", ale vykrikovat sa to samozrejme nikomu nechce :)
Anonym z 30.9.08 to napísal dobre. Úroková miera CB ani nezačala a ani nezhoršila ekonomickú krízu. Je to len nástroj na nejaké korekcie. Tiež dosť dobre nechápem logiku toho článku, že úroková miera má byť vyššia? Ale veď to potom bude tlačiť aj na vyššie komerčné úroky. Tým sa zvýšia ceny tovarov, zníži sa schopnosť tie tovary kupovať. Síce nebude inflácia, ale nebudú peniaze na kupovanie. A tých horných 100tisíc to nezatiahne. To sa mi vidí ako nezmysel.
Ale o inom som skôr chcel. Ešte aj v súčasnej dobe, keď už čas pokročil sa nájdu ľudia, čo ešte stále básnia o hypotekárnej kríze. Tá je len vrcholom ľadovca a jedine kvôli vyššej miere špekulácií na trhu s hypoderivátmi ako prvá prerazila hladinu. Pod tým je schovaný oveľa väčší balvan. Výkonnosť us ekonomiky sa pohybovala okolo 15% svetového hdp. No spotreba us bola okolo 40% svetového hdp. Tak sa teda pýtam, kde je ten rozdiel 40-15??? Za jeden vyrobený dolár si nakúpili tovar v hodnote viac ako 2 doláre. Ako dlho sa niečo také dá ťahať??? Na niečo sa im skladal celý svet, keď používal dolár ako svetovú menu, ale život na taký dlh sa nedá ustáť na stálo. Jednoznačný tlak na nadspotrebu, ktorý ťahal us ekonomiku od 70tych rokov musel nakoniec prasknúť. Celý systém je jeden veľký problém. Dolár je vlastne krytý jedinou hodnotou a to úvermi, žiadna iná hodnota v dolári nie je. Nebol by problém v tom, že dolár sa nekryje zlatom. Úplne by stačilo, keby svoju menu krili výkonnosťou ekonomiky. To však nie je pravda, dolár má hodnotu iba vtedy ak je požičaný. Veď aj celý ten credit spoločnosti, jednotlivcov má jedinú veličinu závislú iba od ich schopnosti splácať pôžičky. De facto tento systém robí len jediné nadspotrebou si prežrali budúcnosť. Len to obžerstvo ich odnaučilo šetriť na budúcnosť, tak ako to robí zvyšok sveta. A prečo píšem viac menej len o us? Nuž pretože zvyšok sveta nemá problémy s ekonomikou ako takou, problémy vo svete spôsobujú tie biliónové deriváty z us. Samozrejme, že 40% spotreba celosvetového hdp by sa tiež prejavila, ale keby ostal ostatný svet zdravý tak by si poradil. Okrem toho, že svet musí bojovať s poklesom dopytu tlačí pred sebou dlh vzniknutý infekciou od us a to už sú vysoké hodnoty.
nie, nechcem povedat, ze urok. miera by mala byt vyssia - to je prave ten problem, ze (vdaka CB) vnimame urokovu mieru ako nieco administrativne, bohom dane.
a to co hovoris - to predsa potvrdzuje moje slova! problem CB je, ze uvery su odtrhnute od uspor! a vobec to nie je len problem usa, v usa je to najvyraznejsie, jednoducho preto, ze usa maju obrovsku ekonomiku.
btw terminom "vykonnost=15%hdp" a "spotreba=40%hdp" nerozumiem, hdp sa sice da merat vydajovou metodou alebo vyrobkovou metodou, ale tie sa uz s principu rovnaju
so zvyskom mozem suhlasit do urcitej miery. vtvara sa tu dojem, ze usa robili cachre-machre aby oklamali svet. lenze dolar je taky isty zdrap papiera ako euro frank ci rubel, robili to iste co vsetci. dolar sa stal rezervbou menou preto, pretoze za tym kusom papiera stala (stoji) najvacsia ekonomika sveta - a napriek krize je dolar vcelku pevny (ked si zoberies co sa stalo s inymi menami pocas krizy, napr. v azii 1997...).
kryt menu vykonnostou ekonomiky - ale ved to sme naspat pri CB! jediny rozumny sposob (okrem zlata, ktore je uz pase) je dodrziavat nejaku formu friedmanovho pravidla - teda tlacit peniaze vpevne danom mnozstve (napr. +3% rocne), alebo este lepsie, zafioxovat ponuku penazi a nemenit ju (len opotrebovane bankvoky)
bohuzial, to sa nestane, pretoze CB su politickym nastrojom a takym este dlho ostanu...
Zverejnenie komentára