John Forbes Nash Jr.

.


Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1994 za prínos k teórii hier (spolu s Reinhardom Seltenom and Johnom Harsanyim) je skôr matematikom ako ekonómom (i keď tá hranica je vcelku nejasná, že). Narodil sa v roku 1928 v Západnej Virginii. Zápálený pre vedu bol odmalička a o jeho budúcnosti nebolo pochýb. Navštevoval najskôr Carnegie Institute of Technology, kde sa spočiatku venoval chémii a až neskôr sa preorientoval na matematiku. Ale už tu navštevoval kurz International Economics, ktorý ho neskôr viedol k vytvoreniu práce "The Bargaining Problem". Profesor R.J. Duffin mu na odporúčací dopis napísal jedninú vetu: "Tento muž je génius."
Pokračoval na Princetone, kde vyvinul svoje prelomové dielo v oblasti teórie nekooperatívnych hier - Nashovu rovnováhu. Mal vtedy 21 rokov. Zamestnal sa na Massachusetts Institute of Technology na fakulte matematiky a pokračoval vo svojom výskume. Bohužiaľ práve v tomto období sa u neho začala výrazne prejavovať vážna schizofrénia, ktorá poznamenala nasledujúce roky, a ktorej spočiatku nevenoval nikto pozornosť, vzhľadom k jeho celkovej povahe (prezývali mu "The Phantom of Fine Hall"). Nakoniec však nad chorobou získal kontrolu a do dnešných dní pracuje (v súčasnosti an Princetone). Medzi jeho ďalšie úspechy možno pripočítať dôkaz Brouwerovej vety o pevnom bode, alebo vyriešenie jedného z najmätúcejších Riemannových rébusov (aby som sa netváril múdro - netuším o čo ide, ale pár viet je tu)

Ako sám hovorí vo svojej autobiografii: "So at the present time I seem to be thinking rationally again in the style that is characteristic of scientists. However this is not entirely a matter of joy as if someone returned from physical disability to good physical health....Statistically, it would seem improbable that any mathematician or scientist, at the age of 66, would be able through continued research efforts, to add much to his or her previous achievements. However I am still making the effort and it is conceivable that with the gap period of about 25 years of partially deluded thinking providing a sort of vacation my situation may be atypical. Thus I have hopes of being able to achieve something of value through my current studies or with any new ideas that come in the future."

U širokej verejnosti ho preslávil najmä oskarový film z roku 2001 (ktorý je však čiastočnou fikciou) A Beautiful Mind.

John Nash and “A Beautiful Mind”