4. 1. 2009

Potravinová sebestačnosť a ďalšie nezmysly CAP

.

Aktuálne príspevky hľadajte na doméne econoir.sk
Common Agriculture Policy (CAP), teda spoločná poľnohospodárska politika EÚ je pravdepodobne najabsurdnejšia z politík Únie. Donedávna najväčšia časť rozpočtu EÚ (momentálne až druhá, s podielom okolo 40%) smeruje do rúk asi 2% obyvateľstva. Že je tento prerozdeľovací moloch neudržatelný v "novej" Únii, je už pomaly jasné aj jeho najväčším priaznivcom.

CAP vznikla v roku 1962, keď vtedajšie EHS bolo importérom poľnohospodárskych produktov. Zavedením vysokých výkupných cien a cieľ sa malo stimulovať európske poľnohospodárstvo. Onedlho išlo na CAP až 90% rozpočtu (to však treba brať s rezevou, vtedajší rozpočet bol len malinkým zlomkom dnešného rozpočtu EÚ). Výsledok sa postupne dostavil, EÚ sa zmenila z importéra na exportéra poľnohospodárskych produktov.
CAP v danej podobe bol natoľko distorzný, že silný tlak zvonku Únie (ale aj z vnútra, napr. Britský rabat) vytvoril priestor pre niekoľko reforiem CAP. Tieto reformy priniesli zmeny (najmä posledná z roku 2003), ale podstatné problémy pretrvali.

  • CAP smeruje obrovskú časť rozpočtu na malinký zlomok obyvateľstva, ktorý tvorí veľmi malé HDP (v starých štátoch pod 2%, v nových okolo 4%, Rumunsko 14%)
  • napriek prezentovanej podpore rodinných fariem väčšinu prostriedkov získavajú veľkofarmy, ktoré majú oveľa väčšie úspory z rozsahu. Pred pár rokmi išlo 80% dotácii 20% farmárov, dotácia na osobu/rok pri veľkofarmách sa pohybovala okolo13000eu, kým najmenší farmár získaval ca 800eur na osobu/rok. Posledná reforma tieto rozdiely zmiernila, najmä preferovaním priamych platieb na farmu pred jednoduchým platením za produkciu, napriek tomu výrazné rozdiely ostávajú (v roku 2003 bol pomer ca 75%platieb 25% farmárov). Takisto minimálne výkupné ceny sú výhodné pre veľkofarmárov, ktorí dokážu produkovať s výrazne nižšími nákladmi.
  • ca 40% farmárov hospodári na prenajatých pôdach. Podľa prieskumu OECD z roku 2003 asi 45centov z každého eura priamej platby skončí v rukách majiteľov pôd. Ešte horší výsledok je s cenovou podporou, tam farmári získavajú priemerne 48 centov z každého eura. Na svoje si prídu najmä dodávatelia, agrochemické firmy a administratíva pre získavanie dotácii.
  • clá a kvôty na dovoz produktov zvyšujú ceny potravín. To dopadá najviac na nízkopríjmovú časť obyvateľstva, u ktorých majú výdavky na potraviny najväčší relatívny podieľ.
  • vykupovanie produkcie za minimálne ceny spôsobuje problém s následnou spotrebou. Skladovanie potravín je nákladné a určite si pamätáme plány spalovať obilie v elektrárňach. Pritom tento problém je dlhodobý, v roku 1985 EU mala na skladoch 18,5 milióna ton cereálií,t.j. 70kg na jedného obyvateľa. EÚ sa tejto nadprodukcii (ktorú sama spôsobila) snaží čeliť podmieňovaním platieb dodržiavaním maximálnych kvót (napr. u nás známe problémy s cukrom), čím vlastne uzavrela absurdný cyklus.
  • diskriminácia niektorých produktov na úkor iných, väčšinou politicky zdôvodnená.
  • narúšanie svetového trhu. Tretí svet nie je schopný konkurovať umelej nadprodukcii, ktorú EÚ hádže na svetový trh.

V čase svojho vzniku si Európa ešte pamätala vojnové časy a následný prídelový systém. Obyvateľstvo podporovalo zvyšovanie produkcie a náklady CAP sa v časoch vtedajšieho ekonomického boomu (do 70.rokov) stratili. Prečo však CAP naďalej existuje v takom rozsahu, keď na jej absurdnosť je poukazované už dlhé roky?

Dôvody sú dva. Za prvé je to silná poľnohospodárska lobby. Poľnohospodári sú skupina, ktorá je schopná sa rýchlo mobilizovať a protestovať pomerne agresívnym spôsobom. Dlhé roky CAP ich naučili veriť tomu, že ich produkty majú akúsi "Bohom danú" cenu a trh pre nich neplatí. Stovky ...zablokovali cesty do Bruselu,Protesty poľských farmárov...,Tisíc farmárov v Bulharsku protestovalo, Zemědělci vylili mléko do polí...

Druhá strana sú samotní obyvatelia. Časť ľudí podporuje farmárov, ako udržiavateľov rodinných tradícii či "správcov krajiny" (?). Najväčšia časť ich podporovateľov sa však obáva potravinovej nesamostatnosti a závislosti na dovoze, ktorý sa môže vypomstiť.
Táto úvaha je však úplne scestná. Mohla mať smysel v stredoveku, keď kapitál farmára bol pluh a motyka, v lepšom prípade kôň. Dnes je situácia úplne iná. ak sa nás oponent v čase nejakej krízy rozhodne vyhladovať, potravinová samostatnosť bude mať minimálny efekt. Darmo sú nám k dispozícii polia a farmári schopní ich obhospodarovať, keď ich traktory nebudú mať ropu, nebudú mať chemikálie na hnojivá, náhradné diely, vakcíny pe zvieratá - obchody budú prázdne. Dnešný svet je príliš komplikovaný, všetko je so všetkým spojené...

16 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

aristotelovska prerozdelovacia spravodlivost v akcii
mosi jebat

Anonymný povedal(a)...

pekny clanok, len tieto slova mi skoro oci vypichli
-podieľom
-kvôty

skuste to prehnat cez spellchecker pred publikovanim

Oikos Nomos povedal(a)...

n.j., vo firefoxe mam len anglicky, ten potrebujem viac a ziaden online slovensky spellchecker som nenasiel zatial ...

Unknown povedal(a)...

"Takisto minimálne výkupné ceny sú výhodné pre veľkofarmárov, ktorí dokážu produkovať s výrazne vyššími nákladmi."

nie nahodou nizssimi nakladmi ;)?

aku vyhodu by mali, ak by produkovali "s výrazne vyššími nákladmi"?

.martin jurčo povedal(a)...

no a ja by som doplnil k argumentu sebestacnosti: Len naivny clovek si moze mysliet, ze do nasej krajiny by cely svet odrazu prestal dodavat potraviny. Ak budu ludia na Slovensku ochotni zaplatit ich, tak ak ich nedodaju cinsky producenti, budu to americky, ak nie ti, tak africky .. . ktokolvek . . .sila penazi je ocarujuca !! ziaden obchodnik s potravinami si neda ujst vyhodny obchod ! takze argumentu sebestacnosti moze podla mna verit len naivka alebo hlupacik

Anonymný povedal(a)...

nie vsetko moze riadit volna ruka trhu, ak by nebolo polnohospodarstvo vynosne, tak by to nikto nerobil. Predsa vam nic nebrani zriadit si prasaciu farmu a dostavat velke EU dotacie. Alebo investujte do pody. Pointa je v tom, ze nezijeme z toho, ze nam v POS terminali pipne kreditka, ale z toho co narastie na poli. Preto je tych zlych 2% ludi ovela dolezitejsich ako ostatnych 98%. Preto aj potrebuju dotacie, ktore im kompenzuju rizokove podnikanie. Je vsak na mieste otazka, ci sposob a rozsah dotacii je na mieste. Napriklad v Madarsku dostavali ludia penizaze za to, ze znicili svoje vinice. Takychto nepochopitelnych dotacii a obmedzeni su stovky.

Anonymný povedal(a)...

slovensky spellchecker...zeby Word? :)
dotacie su kravina, CAP je kravina. dotacie vyspelych statov do polnohospodarstva rozhodujucou mierou napomahaju marazmu krajin tretieho sveta. tu odvediem dane. z tej dane ide cast polnohospodarovi, aby mi predal jablko za 1 euro a nie za 1,7 eura. pritom to jablko by mi predal somalec za 0,1 eura, ale mi ho nemoze predat, pretoze aby sa dostal na EU trh, musel by zaplatit clo vo vyske 2,93 eura za jablko. kedze somalcan nevie predavat svoje produkty v zahranici, zije len z obratu na domacom trhu. inymi slovami z ruky do huby. no a aby ten somalcan nezhynul od hladu uplne, tak mu tam EU posle humanitarnu pomoc. z mojich dani, samozrejme.. a francuzsky farmar si toho roku kupi novy traktor lamborghini, lebo na tom starom mu prestala fungovat klima.

Anonymný povedal(a)...

VSetky podobne uvahy maju jednu chybu. Polnohospodarov je skutocne len male percento obyvatelstva. Pripravuju ale potraviny pre 100% obyvatelstva. Jest potrebuje a chce kazdy, s parhodinovymi prestavkami. Rocny vypadok produkcie kvoli pocasu, alebo krachom fariem je nenahraditelny. A dufam, ze autor ani jeho pritakavaci nechcu aby sa v europe zopakoval povojnovy stav v produkcii a distribucii potravin. Kto to potrebuje, odporucam par tyzdnov v KLDR.

Oikos Nomos povedal(a)...

coplas: samozrejme, preklep :$
martin:niet co dodat...
anonym:ale preco by mali byt potraviny tak uprednostnovane? civilizacia je zavisla aj na elektrine, oceli, plastoch, mikrocipoch, keramickych vlaknach, telefonnych sluzbach - ak by cokolvek z otoho vypadlo, civilizacia by prestala fungovat. to treba podporovat a dotovat vsetko? naviac, casato ans strasia tym, ze bez dotacii europske polnohospodarstvo zanikne, ale to nie je pravda, polnohosp. moze fungovat aj na slobodnom principe, ako napr. na novom zelande...
anonym2:mam prastary word, nejak mi tam nejdu dodat slovenske slovniky, ale chystam sa to coskoro zmenit (uz dva roky...) :))
anonym3:ta ista odpoved ako an1 - civilizacia je zavisla na vela veciach nie len na potravinach, naviac prezit moze polno aj bez dotacii.a vobec, ako nam v pripade vojny pomozu miliony hektarov dotovanej repky??
KLDR je krasny priklad, ze centralne riadene polnohopodarstvo prilis nefunguje...a CAP sa to snazi napodobit

Unknown povedal(a)...

Pokusím se rozprávať po slovensky: Ďakujem z přání. Ať sa ti tu darí. Prajem všetko najlepší do roku 2009! Mnoho dalších úspechů!

Anonymný povedal(a)...

Ďakujem za poučný článok o tom, ako EU urobila CAPa záhradníkom :-)

Oikos Nomos povedal(a)...

rado sa stalo :)

Anonymný povedal(a)...

Ja by som sa len chcel spytat, ked uz nepojde ten traktor lebo nebude nafta tak ako sem donesu potraviny , ktore si nemam za co kupit? Niekto hore vyssie pise ze civilizacia je zavisla na viac veciach ... omyl , aj elektriku aj plyn, aj orange s t com mozu ist do kelu, ked som hladny, jedine jedlo a zbrane, to druhe som nechcel napisat ale je to tak. Takze najdolezitejsie je podla mna byt sebestacny z hladiska toho aby som mal co dat do ust sebe a svojim blizkym. Na peniaze mozme v blizkej buducnosti zabudnut. Pride barter .... a krutyyy. Romulus

Oikos Nomos povedal(a)...

lenze sebestacnost v dnesnom mechanizovanom polnohospodarstve nejde zabezpecit. jedina moznost ako byt sebestacny je nahnat 80% obyvatelstva na pole. a to by asi nepomohlo, ze.
peniaze su prirodzenou sucastou ludskej spolocnosti, barter nikdy dlho nevydrzal, vzdy sa pomerne rychlo objavi nejaka forma penazi - ci uz zlato, papieriky, zelezne pruty, kamenne kolesa, takze o buducnost penazi nemam najmensiu obavu.

Anonymný povedal(a)...

Ano. Ale zacat znova nejako musime. A veru ze k tomu aj dojde ze zase pojde a nie len 80 % na pole. Nie som schopny pochopit ako sa skonci spirala inflacie ked sa budu peniaze dotlacat a dotlacat. Neviem , akym sposobom budeme zarabat? Co nam budu davat na pridel jedlo? Ako sa to vyriesilo po vojne? Nikde to na nete neviem najst. Romulus

Oikos Nomos povedal(a)...

Ked si zoberiem povejnove inflaciev nemecku, hyperinflaciu v madarsku a pod, riesenie je zvacsa velmi jednoduche - prestat tie peniaze tlacit!
vid napr tuto
na to treba uvedomelu vladu, ktora to spravi, nie ako v zimbabwe, dke tie bankovky tlacia uz hadam len zo srandy.