Inflačná daň

Je daň, o ktorej sa príliš nehovorí, ale ktorá nenápadne prisýpa do štátnej pokladnice - čím väčšia inflácia, tým lepšie. Vychádza zo základného pravidla - inflácia prospieva dlžníkom a poškodzuje veriteľov. A štát je vo väčšine prípadov obrovský dlžník.
Príklad - štát chce kúpiť lietadla za 50mld sk. Má tri možnosti ako to spraviť - zvýšiť dane, požičať si, alebo jednoducho tých 50mld natlačiť.
Proces "natlačenia" peňazí môže byť pre jednotlivé štáty rôzny, zavísí od väzieb vlády a centrálnej banky, zväčša samotná vláda vydá dlhopisy, ktoré však nepredá verejnosti (t.j. klasický štátny dlh) ale CB, ktorá ich kúpi za novo natlačené peniaze a za tieto peniaze vláda následne kúpi lietadlá. Ak tlač 1000sk bankovky stojí 1sk, zisk je 999sk - tento príjem sa volá ražobné (ang. signorage - pôvodne toto slovo ukrývalo poplatok štátnej mincovni za ražbu zlatých/strieborných/... mincí). Samozrejme, lietadlá majú reálnu hodnotu, ktorá musí byť reálne zaplatená úbytkom hodnoty niekde inde, a toto je práve inflačná daň. Predpokladajme, že všetci obyvatelia štátu majú hotovosť 1000sk, za ktorú si môžu kúpiť 100 chlebov. V momente, keď vláda uvolní do obehu 50mld vytvorených z ničoho, vyvolá to infláciu, napr 10%. Teraz si môžu obyvatelia za svojich 1000sk kúpiť len 91 chlebov. Tých 9 zvyšných "zhltla" inflačná daň v prospech štátu.

Ako všetky dane, aj inflačná daň negatívne zasahuje hospodárstvo, v tomto prípade sa k daňovým negatívam pridávajú aj náklady inflácie - menu cost (náklady preceňovania), "shoeleather" cost (náklady "zodraných" topánok z dôvodu potreby väčších objemov peňazí), dopad hlavne na spodnú a strednú vrstvu, ktorá sa nedokáže efektívne brániť inflácii...

Sú tu však aj niektoré pozitíva, ktoré vychádzajú z toho, že dane tu sú a ak by nebola inflačná daň, nahradila by ju iná forma dane, ktorá by mohla byť ešte škodlivejšia. Veľká výhoda inflačnej dane je najmä v minimálnej cene jej vyberania - netreba žiadne daňové úrady ani priznania, vyberá sa sama...

Vo vyspelých štátoch je takto získavaný len malý zlomok celkových daní (v USA ca. 3%, uvidíme čo na to povie kríza), na druhej strane táto daň má veľký význam pre štáty, kde sa nedarí vyberať dane bežnou cestou (je to prakticky jediná možnosť ako zdaniť povstalecké územia a pod.).

Mankiw o inflačnej dani
Economic research and data - Reserve Bank of SF
Maastricht University
Ukrajina a inflačná daň
Egypt a inflačná daň