Krátky pohľad na vývoj ekonomických názorov na surovinové krízy
Diskusia okolo surovinového a energetického problému je v poslednom období populárna ako v odborných, tak laických kruhoch. Potreba vzácnych zdrojov sa v čase mení, pričom ich aktuálna dostupnosť nie vždy spĺňa požiadavky, čo niekedy vyústi v nežiáduce javy ako napríklad inflácia, alebo ceľkové politicko-spoločenské napätie. A je jedno, či hovoríme o nejako úzkom hrdle (ako j e dnes opäť raz ropa), alebo o celkovom vyčerpaní Zeme, ako za čias Malthusa, alebo z čias popularity Limits to Growth v rokoch sedemdesiatych..
Antika a stredovek
V tomto období bolo kľúčovou surovinou drevo, ako na stavebné účely, tak ako hlavný zdroj energie. Tak ako sa posúvalo centrum vtedajšieho sveta, dochádzalo zaároveň k masívnemu úbytku lesov – počnúc Mezopotámiou (zmienky o nedostatku dreva sa objavujú už v Epose o Gilgamešovi[1]), cez Feníciu, Grécko, až po stredoveké Španielsko a Britániu. Tieto problémy však nepredstavovali palčivý problém a nebola mu venovaná veľlká pozornosť. (objavujú sa však prvé snahy regulovať čerpanie a obnovu týchto zdrojov – napr. Lesní řád Chebský z roku 1379[2]).
Obdobie kalsickej politickej ekonómie
Toto obdobie sa vyznačovalo rýchlym technickým pokrokom a rastom produktivity, na druhej strane nastal aj rast populácie, čo bolo najmä viditeľné v chudobných častiach miest. To podnietilo diskusiu na tému potenciálu hospodárstva a spoločnosti. Za najvýznamnejšiu osobnosť môžeme považovať Thomasa R. Malthusa. Jeho Essay on the Principle of Population (1798) prezentoval populačnú teóriu, ktorej stopy môžeme vysledovať aj v dnešných pesimistických úvahách. Malthus tvrdil, že obyvateľstvo rastie gemoetrickým radom, zatiaľ čo poľnohospodárstvo aritmetickým. To nevyhnutne ústilo k preľudneniu a z toho vyplývajuceho nedostatku a hladomoru. Dôležitou súčasťou je zákon klesajúcich výnosov v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo Malthus vychádzal z fyzickej obmedzenosti zdrojov, David Ricardo sa skôr obával ekonomického vyčerpania zdrojov. Rast robotníckej populácie tlačí na rast poľnohospodárstva. Dodatočné vklady kapitálu však prinášajú stále menšie zisky, až do bodu, keď sa akumulácia kapitálu zastaví a hospodárstvo sa dostane do stagnácie.
Marginalisti
J.B. Clark rozšíril zákon klesajúcich výnosov na všetky výrobné faktory (ale nedospel k Ricardovým pesimistickým víziam). Dôležitým prínosom k problému bola práca S. Jevonsa The Coal Question (1886). Autor v tejto práci vyvracia niektoré Ricardove predpovede poukázaním na rast zásob uhlia napriek rastúcej ťažbe (uvedomil si faktor technologického pokroku), zároveň však vyslovuje obavu o udržateľnosť tohto vývoja. Uvažoval dokonca o vládnych reštrikciách vedúcic k spomaleniu rastu a tým aj dopytu po energii.
20. storočie
V roku 1931 prišiel Harold Hotelling s neoklasickým rozpracovaním teórie čerpania neobnoviteľných zdrojov vo svojom článku Economics of Exhaustible Resources. Majitelia týchto zdrojov sa snažia ich čo najskôr vyčerpať v prípade, že nie je zaručený rast ich ceny v budúcnosti (hotellingovo pravidlo). V období pomerného kľudu a rozvoja po druhej svetovej vojne (v práci Scarcity and Growth z roku 1963 od Barnetta a Morsa sa prichádza k záveru, že vyčerpanie zdrojov je len akadamický problém bez skutočného obsahu) prichádza v sedemdesiatych rokoch k výraznému posilneniu neomalthusianizmu, najmä v spojitosti s Rímskym Klubom a prácou The Limits to Growth (1972, autorom bola štvorica vedcov, neekonómov[3]). Táto sa prakticky stala pilierom teórii o vyčerpaní zdrojov až podnes, napriek silnej kritike zo strany viacerých ekonómov (Nordhaus[4], Robinson[5]).
Súčasnosť
Odráža genézu celého vývoja otázky. Vždy proti sebe stáli skeptici, stojaci za Malthusovou teóriou, a optimisti, poukazujúci na liberálne princípy a schopnosť trhu vyriešiť problém (ktorý podľa nich ani reálne neexistuje). Jednotlivé postoje za posledných 200 rokov sa striedali (s prevahou na strane optimistov). Dnešný vývoj na trh surovín a energie však výrazne posiľuje pozície skeptikov (napríklad nová verzia Limits to Growth: The 30-Year Update, rad politikov na čele s Al Gorom), voči ktorým stojí konzervatívna opozícia (väčšiny) ekonómov.
[1] K.J.W. Oosthoek: The Role of Wood in World History,
[2] Zdeněk Vaškù: Vývoj základních systému exploatace krajiny,
[3] H. a D. Meadows, J. Randers a W. W. Behrens III.
[4] Resources as constraint on growth? 1974
[5] The Depletion of energy resources 1975
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára