Euro sem, euro tam. Tvári sa svetoborne, ale spoločná mena tu už dávno bola. A pekne dlho. Mala kopu mien, ale podstatu jednu - zlato.
Bolo jedno či je na nej zobrazený Ľudvík Hentaký, alebo Mikuláš Onaký, podstatné boli gramy čistého zlata. Mince sa zvážili a zmenný kurz bol na svete. Neskôr mince nahradili papiere, ktoré ste však ľubovolne mohli priniesť do banky, kde ste s ním toľko plieskali o stôl, až vám ich vymenili za presne stanovený kus zlata. Ale samozrejme v jednoduchom použití (a minimálnej možnosti lokálnej vlády meniť množstvo meny v obehu) podobnosť eura so zlatom končí.
Zlatý štandard má kopu výhod a liberáli volajú po jeho návrate. Žiadna centrálna banka, čo by chŕlila papieriky do obehu a ožobračovala tak prostý ľud, zvýšenie peňažnej zásoby bolo možné len vyťažením nového zlata, alebo nájdením pirátskeho pokladu. Ak ste si zašili do podušky kryté peniaze, v starobe mali takú hodnotu ako v kolíske. Žiadne skryté inflačné zdanenie, dávajúce majetok občanov do rúk politikom (pamätníci so slzou v oku spomenú menovú reformu v roku 1953). Trh nedostáva vonkajšie šoky, ktoré by ho vychyľovali (ak sa naň nezačne valiť nové zlato, ako po objavení Ameriky). Prospieva aj medzinárodnému obchodu - nedá sa vyhovárať na "podhodnotených Číňanov."
Celý systém narušila prvá svetová vojna, potreba "rýchlych" peňazí a následné presuny v rámci repatriácii. Skôr než sa ako tak dali meny do poriadku, prišla ďalšia vojna. Zlato sa ešte pár desaťročí držalo vďaka Breton-Woodskemu systému (zamenitelnosť dolára za zlato a ostatných mien za dolár), ale aj ten sa nakoniec v 70.rokoch odporúčal (že by Vietnam?).
Ale nič nie je také jednoduché a odporcovia zlatého štandartu majú tiež svoje argumenty. V prvom rade je to nekoordinovanosť zmeny množstva obeživa a ekonomíckého vývoja, resp. dnes už prakticky minimálna možnosť pridať dodatočné zlato, čo by sa rovnalo konštantnej deflácii. Veľké vojny ukázali neschopnosť rýchlo reagovať v krízových situáciach. Zo zlatého štandartu vyplýva aj chuť vlád regulovať pohyb a vlastnícke práva na zlato. Ani krytá mena nie je zárukou, že vláda nezačne tlačiť peniaze a stratí schopnosť krýť ich. A hlavný problém - ťažko si predstaviť návrat z jednoduchého dôvodu. Zlata je málo - hodnota svetovéých zásob sa odhaduje na menej, ako je obeživa len v USA. Prípadný návrat zlatého štandartu by zdvihol ceny zlata mnohomnohonásobne a urobil z jeho držiteľov (ešte väčších) boháčov. Napriek tomu zlatý (alebo aspoň hociaký komoditný) štandart nedáva mnohým spať (mne dáva, ale cez deň som nervózny)...
2 komentáre:
Ak sa zavedie 100% krytie zlatom, tak nieje problem zamedzit tlaceniu nekrytych bankoviek "nacierno". Zriadila by sa centralna banka, ktora by spravovala obrovsky trezor, a vydavala by cisto len papierove peniaze (skor zmenky) len ako protihodnotu na fyzicky vlozene zlato. Tato zmena by podliehala jednak neustalej medzinarodnej komisii a jednak neustalej narodnej komisii, ktora by bola volena z ludu podobne, ako ked sa vybera porota z obcanov. Cize centralna banka by bola samostatnou instituciou a vlada by nemala absolutne ziadny vplyv na falsovanie penazi.
Inak samozrejme nemusi to byt 100% zlato. Moze to byt nejaky presny pomer uslachtilych stalych a priemyselnych kovov. Napriklad Zlato/Striebro/Platina a pod. Cize hodnota penazi bude este stalejsia, a v ramci uzavreneho systemu, kde by sa platilo touto menou by nedochadzalo k defalcii ani inflacii. Deflacia by sa prejavovala len voci inym krajinym, kde by sa pouzivala inflacna mena. Ovsem to sa da korigovat CELNOU politikou.
cely zmysel zlateho standardu je vratit peniaze do ruk trhu(ludom), nie nejakej institucii. vladam sa neda verit, a je iste ze raz by to zlato z trezorov jednoducho zhabali.
Zverejnenie komentára