Tragédia obecnej pastviny

.


Ako sa ekonómia stavia k ekológii, najmä k stále aktuálnemu nadužívaniu prírodných zdrojov?
Najznámejšou teóriou je Tragédia obecnej pastviny (angl. Tragedy of the commons). Tento koncept bol rozpracovaný už v antike, zaoberal sa ním nástupca N.W. Seniora na Oxforde William Forster Lloyd, ale preslávil ho až ekológ (áno, ekonómiu netvoria ekonómovia, ale každý z nás) Garett Hardin vo svojej eseji z roku 1968 "The Tragedy of the Commons."
Princíp je jendoduchý, ale jeho riešenie náročné. V prípade existencie obecnej (voľnej, nijak neobmedzenej) pastviny pastieri pridávajú ďalšie a ďalšie kusy svojho dobytka, pretože každý kus im o niečo zvýši zisk. Pastvina však po presiahnutí určitého množstva začne odumierať. Príkladov sa dá nájsť bezpočet, najobľúbenejší je však svetový (morský) rybolov. Čo nevylovím ja, vyloví sused, takže rybári sa snažia vyloviť čo najviac. Vysádzať ryby na vlastné náklady do šíreho mora samozrejme nebudú.
Aké je ponúkané riešenie? Súkromné vlastníctvo. Dobrý príklad je spomínaný rybolov. Súkromné rybníky problémom nadužívania netrpia. Ďalším príkladom sú slony v Afrike, ktorým sa často darí viac v štátoch, kde je obchodovanie s nimi a ich produktmi povoklené. Miestni ľudia si jednoducho svoje príjmy strážia a nenechajú svoje "stáda" vyhynút. Toto riešenie je však obmedzené. Ako rozdeliť ryby v oceánoch? Vzduch? Ozónovú vrstvu? Vietor? Slnečné žiarenie? Mravcov? Hoci napredujúca veda rúca niektoré bariéry, alebo aspoň možnosť ich zrúcania naznačuje (napr. veľkorozmerné morské klietky používané na Havaji, označenie dymu stopovýmy prvkami "značkovacích" látok...), niektoré sú stále neriešiteľné.
Treba si tiež uvedomiť, že riešenie Tragedy of the commons nehovorí o bezbrehej privatizácii. Určenie súkromného vlastníctva by sa malo uskutočniť len u plne voľného vlastníctva. Zdroje spravované obecnými spoločenstvami alebo štátom voľné nie sú. Ale o štáte ako dobrom (??) hospodárovi zase niekedy nabudúce...

Zaujimavy rozhovor ( a tiež následná diskusia) k téme