Degresívna daň - bohatí platia menej

V časoch, keď naša vláda poľuje na milionárov a hľadá spôsoby, ako ich zdaniť, zdá sa byť téma degresívnej dane až smiešna. Čo je to vlastne degresívna daň?
Máme tri základné druhy daní (hovoríme tu o dani z príjmu fyzických osôb, ale je možné aplikovať na všetky druhy daní).
Progresívna - s rastúcim zárobkom rastie percentuálna zadzba dane (kto zarába do XY ročne, má daň 10%, kto viac, má daň 20%)
Rovná - daňová sadzba je pre všetkých rovnaká (je otázne, či Slovensko má rovnú daň - fakticky nemá, kedže sa tu vyskytuje výrazné nezdaniteľné minimum)
Degresívna (alebo tiež regresívna) - s rastúcim príjmom klesá daňová zadzba.

V spoločnosti so zakoreneným socialistickým myslením je to ťažko predstavitelné, ale z niektorých ekonomických pohľadov je degresívna daň najlepšia - najlepšie ľudí motivuje. Nehovoriac o inštitucionálnom pohľade, ktorý (na rozdieľ od neoklasického rovného ihriska) zohľadňuje daňovú konkurenciu - nižšia daň priláka výkonnejšie subjekty.

Degresívna daň sa istú dobu (2006-2007) vyskytovala v 2 švajčiarskych kantonoch - v Obwalden a Schaffhausen. Švajčiarske kantony majú veľkú mieru autonómie, medzi iným aj slobodu zvoliť si výšku a systém regionálnych daní a panuje medzi nimi tvrdá konkurencia. A teraz pozor - o degresívnej dani v Oberwaldene (jeden z najzaostalejších kantonov) rozhodli samotní občania v referende - za bolo 86%! Obyvatelia s príjmom nad 300000 šv. frankov mali daň nižšiu ako 1%. Dlho im to však nevydržalo, federálny súd (na podnet komunistov, ktorí vždy radi rešpektovali názor občanov...) rozhodol, že je to protiústavné a označil to za "fiškálny kanibalizmus" - prevedené do ľudskej reči - začali sa obývať, že by ich nasledovali ďalšie kantony a potok peňazí tečúci do rúk politikov by sa stenčil...Kanton Oberwalden nakoniec zmenil systém na rovnú daň vo výške 1,8%. Schaffhausen ho neskôr nasledoval.

Avšak najtragikomickejšie na tom je, že degresívne dane máme aj u nás, len si to málo kto uvedomuje. Typický príklad je spotrebná daň z palív. Je výrazne vyššia ako daň z príjmu a kedže palivo tvorí väčšie percento spotreby u chudobných ako u bohatých (t.j. človek s nízkym príjmom minie na benzín napr. 15% príjmu, zatiaľ čo milionár len 3%) tým pádom viac dopadá na nižšie vrstvy. O tom však politici samozrejme mlčia...

efektívna daň z príjmu švajčiarksych kantonov v roku 2006