Ponziho schéma a albánsky chaos

Takmer každá krajina si prežila módnu vlnu "nebankových subjektov", ktoré najskôr s veľkou pompou nastúpili, aby o pár rokov ešte s väčšou pompou skrachovali a stiahli tak so sebou úspory klientov. Naše neslávne známe BMG, Drukos a ďalšie netreba pripomínať, ale napriek ich príbehu je ešte stále možné nájsť aj dnes spoločnosti, ktoré u nás fungujú na podobnom princípe a od tých naivnejších (alebo vypočítavých hazardérov - táto záležistosť totiž nie je stratová pre 100% účastníkov...) zbiera peniaze. Pyramída, lietadlo, alebo Ponziho schéma - názvy ukrývajú podobné (hoci nie totožné) finančné "hry". Ako názov napovedá, priekopníkom je istý Charles Ponzi, ktorý schému rozbehol v 20. rokoch minulého storočia. Prvotný nápad bol jednoduchý - Ponzi chcel využiť rozdielnu cenu medzinárodných poštových kupónov. Nič originálne, ale v jeho podaní sa to zmenilo na rozsiahly investičný projekt s tisíckami účastníkov. Príjmy z takejto "arbitráže" boli však obmedzené a schéma sa rozpadla. Ponzi skončil svoj divoký život v chudobe, ale vstúpil do dejín a zanechal odkaz pre množstvo ďalších špekulantov.

Najtragickejší prípad sa odohral v roku 1997 v Albánsku (alebo aj tu). Smäd po úveroch v pomerne rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike prvej polovice 90. rokov banky nedokázali uspokojiť, čo využili rôzne mimobankové inštitúcie. V malej krajine sa postupne zapojili až 2/3 obyvateľstva a 1/2 HDP. Napojenie na mafiu a vládu bolo verejným tajomstvom. V marci 1997 prišlo ku kolapsu napriek oneskoreným vládnym zásahom a väčšina albánskeho obyvateľstva prišla o svoje úspory. Nespokojní obyvatelia vyrazili do ulíc a centrálna moc pomerne rýchlo stratila moc nad juhom krajiny a neskôr nad celou. Vojaci a policajti dezortovali, boli vyrabované sklady zbraní (stratilo sa okolo milióna kusov, z toho sa odhaduje, že 300 000 skončilo neskôr v Kosove) a krajina sa prakticky ocitla v anarchii. Ulice brázdili ozbrojené bandy a cudzincov museli evakuovať vojenské komandá (operácia "Libelle" a operácia "Silver Wake" ) Poriadok pomohli nastoliť až medzinárodné sily v apríli.
Pritom by stačilo, aby si ľudia uvedomili, že 20% mesačné úroky sú nereálne...(A potom, že ekonomické vzdelanie netreba. I keď v týchto prípadoch by stačil aj sedliacky rozum...)