Novodobé poddanstvo

Na hodinách dejepisu zvykli pani (pre niekoho ešte súdružky) učiteľky opisovať prácu na panskom a my sme krútili hlavami nad toľkou nespravodlivosťou. Nie však každému dnes dôjde, že nie sme na tom o moc lepšie. Je sice fakt, že v oblasti znižovania daňovej záťaže sme v Európe rekordmanmi - daňové zaťaženie kleslo z 39,4 % v roku 1996 na 29,3 % v roku 2006. Toto je však značne zastretý údaj, ktorý hovorí len o daniach, ktoré napĺňajú štátnu kasičku. Skutočné čísla však nie sú zďaleka také milosrdné. Okrem 19% dane z príjmu, spotrebných daní, DPH, tu máme ešte odvody - zdravotné, starobné, nemocenské poistenie a tak ďalej - dedičstvo otecka Bismarcka. Pre jednotlivcov sa ich výška samozrejme líši a aj keď daňový systém má byť údajne solidárny, nie vždy sú bohatí tí, čo platia viac, ako tu píše Sulík.
Pre utvorenie obrazu o celkovom zdanení sú zaujímavé dve štúdie, Taxing Wages 2006/2007 od OECD a Paying Taxes 2008 od PWC. Daňovo odvodový klin má na Slovensku hodnotu okolo 40% našich zárobkov. Teda, ak pracujeme 5 dní v týždni, 2 z toho sú "na panskom"

Teraz pre porovnanie: Poddanské dávky často svojvoľne menil zemepán. Ustálila ich až Mária Terézia. Podľa jej urbárskej regulácie sedliak, hospodáriaci na celej sesii, bol povinný odpracovať ročne 52 dní so záprahom alebo 104 dní ručnej roboty. Zlomkoví sesionári mali pomernú povinnosť. Želiarov s domom zaväzoval urbár z r. 1767 k 18 dennej a podželiarov k 12 dennej ručnej robote do roka. Sedliaci museli 3 dni v roku poľovať pre pána, narúbať určené množstvo dreva, odviesť deviatok, 4 usadlosti boli povinné jednou dlhou dvojdennou furmankou. Väčšinu priestupkov zemepán trestal 1−3 dennou robotou. Zmeškanie roboty sa trestalo 12 ranami palicou. Sedliaci a želiari platili od intravilánu 1 zl. Sedliakom ostali povinné „danky“ aj naďalej, ale určilo sa ich množstvo: 2 kapúny, 2 sliepky, kopa vajec, holba topeného masla a 30 usadlostí 1 teľa. Danky bolo možné zameniť za peniaze.

Samozrejme môžete namietnuť: "My za to niečo dostaneme, oni vtedy len otročili!" To však nie je úplne pravda. Zemepáni samozrejme všetky dávky neprehýrili v divokých orgiách, nakmä nie tie pracovné. Roboty boli zdôvodňované tým, že panstvo sa o ľud stará a jeho práca je pre jeho vlastné dobro- tak ako dnes.

Dane majú jednu veľkú nevýhodu - nevytvárajú reálne hodnoty, len premiestňujú tie už vytvorené, na druhej strane vytvárajú reálne náklady - stratu mŕtvej váhy (administrtívne náklady na výber daní). Čím zložitejší (hovorí sa mu aj "sociálnejší") systém, tým vačšie náklady, ktoré mohli byť použité na vytvorenie niečoho užitočného - nemocnice, tuzemáku, lietadla alebo filmu.

20.storočie prinieslo raketový nárast daní - skutočne tomu môžeme vďačiť za to, že si žijeme pohodlnejšie ako naši predkovia? Alebo za to vďačíme len vlastnému úsiliu a pokroku, ktorý dane len brzdia a demotivujú?


Pre inšpiráciu pár tabuliek.

vládne výdaje Švédska

















vládne výdaje USA