27. 9. 2008

Štátna podpora rodín

.

Populačná politika predstavuje obľúbenú politickú tému, ktorá má v západných krajinách prakticky len jednu „správnu“ voľbu – podporovať rodenie detí. Argumentuje sa hlavne naviazaním na ďalšie sociálno-politické témy, ako najmä na dôchodkovú politiku a pracovnú silu. V tomto prakticky neexistuje medzi pravicovými a ľavicovými stranami rozdiel, obe spektrá jednohlasne tvrdia, že rast obyvateľstva treba podporovať, hoci majú rozdielny pohľad na vhodné nástroje. Od pôrodných príspevkov, cez prídavky na dieťa či daňové bonusy, dotované škôlky, až po oficiálne a neoficiálne kampane „Mať dieťa je službou pre vlasť.“

Aká je zmysluplnosť týchto opatrení? Argumentuje sa najmä ekonomickou „výhodnosťou“ – z detí raz vyrastú pracovníci, ktorí budú tvoriť hodnoty. Čím viac ľudí, tým viac hodnôt sa vytvorí a spoločnosť bude na tom lepšie. Spoločnosť?

Spoločnosť je skupina jednotlivcov a spoločenský úžitok je len suma úžitkov jednotlivcov. A tu nastáva večný problém politiky – ak chceme zvýšiť úžitok CELEJ spoločnosti, musíme zvýšiť úžitky VŠETKÝCH jej členov. Ak by poklesol úžitok len jednému členovi, nemôžeme určiť, či sa celospoločenský úžitok zvýšil – jednoducho preto, lebo úžitok nie je kvantifikovateľný. A tvrdiť, že propopulačná politika, ktorá zasahuje do jedného z najdôležitejších rozhodnutí v živote jedinca, a síce do rozhodnutia o reprodukcii, nezníži úžitok ani jednému členovi spoločnosti sa neodváži snáď nikto.

Ľudstvo sa dokázalo úspešne množiť tisíce rokov aj bez propopulačnej politiky a najväčšie nárasty dosahovalo ešte pred jej nasadením. Táto politika je len snahou pokračovať vo vysokom populačnom raste, snahou vyvolať/udržať extenzívny rast hospodárstva neustálym pridávaním výrobných faktorov. Že to nie je cesta k blahobytu nám spoľahlivo ukazujú India alebo Čína, ktoré sa pomaly dostávajú z chudoby a nízkej životnej úrovne až dnes, keď extenzívny rast obyvateľstva nahrádza rast intenzívny. Na týchto miestach sa môžeme dostať k opačnému pólu populačnej politiky – protipopulačnej politike. Malthusov odkaz je v spoločnosti stále živý a niektoré krajiny (primárne Čína) sa zľakli nárastu obyvateľstva a zaviedli bariéry ďalšiemu prírastku. Dopad tohto narušenia prirodzeného demografického vývoja je možné ťažko odhadnúť, prejaví sa až o niekoľko desaťročí, keď sa čínska pracovná sila začne dramaticky zmenšovať. Pritom skúsenosti z Európy a niektorých ázijských krajín (Japonsko) ukazujú, že obavy z „preľudnenia“ boli zbytočné.

Etické hľadisko nepatrí do ekonomickej vedy, ale v hospodárskej politike by sa malo formulovať a zohľaďňovať. Štát a vláda sa v takýchto prípadoch stavia do pozície akéhosi sociálneho inžiniera, ktorý najlepšie vie, koľko obyvateľov by krajina mala mať, ba priamo koľko by mal mať kto detí (napríklad odstupňovaním prídavku na deti). Takáto politika skôr spadá do obdobia staroveku, keď počet príslušníkov kmeňa alebo národa znamenal aj počet bojovníkov a teda priame prežitie, v dnešnom svete je však podivné. O to viac, keď v nedávnej minulosti máme veľmi neslávne príklady sociálneho inžinierstva, selekcie, či priamo eugeniky (nacizmus). V heslách „matka rodí bojovníkov pre Ríšu“ a „matka rodí pracovníkov pre hospodárstvo“ nie je až taký veľký rozdiel, nehovoriac o tom, že podobné nazeranie degraduje ľudskú bytosť na púhy výrobný faktor.

Ľudia často tvrdia, že dieťa nemajú, pretože je "drahé". Otázne nakoľko je táto odpoveď pravdivá a či by skôr nebola úprimnejšia odpoveď: "Dieťa nemám, pretože chcem kariéru, precestovať svet a naviac neverím svojmu partnerovi," ktorá sa však ťažko vyslovuje. Ak si spravíme prierez spoločnosťou, či už vo svete, alebo v jednotlivých štátov, ľahko objavíme opačnú koreláciu - čím je niekto chudobnejší, tým má viac detí. Takže o peniazoch to nebude.

Distorzný dopad propopulačných opatrení je očividný (aj keď nie až taký významný, ako niektorí tvrdia). Motivovaní (alebo prinajmenšom ovplyvnení) finančným ziskom sú najmä určité sociálne skupiny ľudí. Naopak, ľudia bezdetní, alebo s „nedostatočným“ počtom detí sú pokutovaní (štát ich trestá vyššou daňou). Propopulačná politika má teda za následok umelé preskupovanie sociálneho zloženia. Miesto prirodzeného demografického vývoja, kedy sa každý jednotlivec rozhodne len na základe vlastného zhodnotenia reprodukovať alebo nie, štát sa snaží „kupovať“ budúcu pracovnú silu, bez hlbšieho premýšľania (alebo skôr ignorovaním) nad socioekonomickými dopadmi. Oveľa zmysluplnejšie by bolo odstránenie geopolitických bariér a umožnenie migrácie v globálnom svete, ktoré by zabránilo vzniku demograficko - ekonomickým rozporom, aké vznikajú dnes - myšlienka ťažko politicky prípustná, ale z ekonomického hľadiska jednoznačne najvýhodnejšia. Podpora neustáleho nárastu obyvateľstva je len odsúvaním problémov do budúcnosti.

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

> Oveľa zmysluplnejšie by bolo odstránenie geopolitických bariér a umožnenie migrácie v globálnom svete, ktoré by zabránilo vzniku demograficko - ekonomickým rozporom aké vznikajú dnes - myšlinka ťažko politicky prípustná, ale s ekonomického hľadiska jednoznačne najvýhodnejšia.

Prosim oprav si preklepy (inak perfektny blog!), ale je treba zamakat na gramatike a preklepoch :)

SPRAVNE:
Oveľa zmysluplnejšie by bolo odstránenie geopolitických bariér a umožnenie migrácie v globálnom svete, ktoré by zabránilo vzniku demograficko - ekonomickým rozporom**, aké vznikajú dnes - myšli**enka ťažko politicky prípustná, ale **z ekonomického hľadiska jednoznačne najvýhodnejšia.

Oikos Nomos povedal(a)...

ach jaj, davam si facku, hlavne za to s kym s cim, z koho z coho :)